Arabica vs Robusta: aké sú medzi nimi rozdiely?

Dva druhy kávy, ktoré môžu na oko zvádzať nekonečný boj. V správnej kombinácii však dokážu vytvoriť jedinečnú súhru. Aké teda sú kávy Arabica a Robusta?

Arabica a Robusta: rozdiel v chuti nie je na škodu

O káve Arabica (Coffeea arabica) sa hovorí, že je najchutnejšia zo všetkých dostupných druhov. Môže za to jednak nižší obsah kofeínu (cca 0,8 – 1,4 %), ale tiež vyššie množstvo olejov (15 – 17 %) a cukrov (6 – 9 %). Cukry totiž pri pražení karamelizujú a dávajú vyniknúť sladkým a ovocným tónom, ktoré sú pre Arabica kávy charakteristické. Vysokokvalitné Arabicy tak ponúkajú mnohovrstvovú paletu chutí a aróm.

Objavte čaro 100% Arabica káv

Robusta (Coffea canephora) má v porovnaní s Arabicou raz také množstvo kofeínu (1,7 – 4 %), vďaka čomu je kávovník nielen odolnejší voči škodcom, ale aj chuťovo robustnejší. Zároveň má menej olejov (10 – 12 %) a cukrov (3 – 7 %), preto je Robusta horkejšia, zemitejšia a zvyčajne má nízku alebo nulovú aciditu. Kvalitná Robusta má plné telo často aj s tónmi čokolády, ktoré sa nestratia ani v kombinácii s mliekom či cukrom.

Dokonalá harmónia Arabicy s Robustou

Robusta sa používa pri výrobe instantnej kávy. Pomerne často sa však primiešava aj ku Arabica kávam, s ktorými vytvára lahodné kávové blendy vhodné nielen do espresso kávovarov, ale aj automatov. Práve vďaka Robuste získava espresso nádherne bohatú cremu.

Prečo sa Arabica natoľko líši od Robusty?

Základné rozdiely medzi jednotlivými druhmi a ich špecifické vlastnosti sa vytvárajú už pri samotnom pestovaní kávovníka.

Arabica rastie vo vysokých nadmorských výškach (600 až 2000 m.n.m.), v subtropických oblastiach so stabilnými zrážkami, kvalitnou pôdou a dostatočným tieňom. Pestuje sa primárne v Strednej a Južnej Amerike, Afrike, Indii a Indonézii. Prvej úrode sa pestovatelia tešia síce až po šiestich rokoch od výsadby, v dozrievaní je však oveľa rýchlejšia. Čerešne druhu Arabica dozrievajú cca 9 mesiacov po vykvitnutí, čo do značnej miery súvísí aj s tým, že Arabica patrí k tzv. samoopelivým druhom, teda rastlinám, ktoré sa dokážu opeliť vlastným peľom pomocou hmyzu či vetra.

Aj napriek tomu, že sú tieto kávovníky pomerne nízke (3 – 4 metre), vďaka čomu sa ľahko obrábajú, je s nimi dosť práce. Sú totiž oveľa náchylnejšie na vplyvy prostredia a rôzne ochorenia, a preto si ich pestovanie vyžaduje zvýšenú pozornosť. Obzvlášť, ak sa pestuje v oblastiach, ktoré nie sú pre ňu typické. Keďže je veľmi obľúbenou kávou, často sa pestuje vo veľkom v tzv. monokultúrach, čo pre jej zdravie tiež nie je ideálne. Ak je chorý jeden kávovník, je vysoká šanca, že sa nakazia aj ostatné.

Na druhej strane Robusta rastie v nižších pásmach (200 až 800 m.n.m), najmä v Afrike, Indii, Thajsku, Vietname, Južnej Amerike či na Cejlóne. Kávovníky Robusty dokážu narásť až do výšky 10 metrov, farmári ich preto priebežne udržiavajú, aby zber kávovníkových čerešní bol čo najjednoduchší. Robusta je menej náročná, dokáže sa veľmi rýchlo adaptovať, a tak prežije aj v nepriaznivejších podmienkach. Prvú úrodu pestovatelia dokážu zbierať už po dvoch, troch rokoch od výsadby. Na opelenie však Robusta potrebuje peľ cudzích kvitnúcich rastlín, a aj preto dozrievanie čerešní trvá dlhšie ako pri Arabice, cca 10 až 11 mesiacov od vykvitnutia.

Pestovanie Robusty si vyžaduje teplú klímu a pomerne veľa vody, najmä ak je kultivovaná v oblastiach s nestabilným počasím. Vtedy potrebuje až 3 000 mm zrážok ročne. Je vysoko odolná voči chorobám a úrodu dáva viackrát do roka, takže jej pestovanie je oveľa jednoduchšie. Táto jej nenáročnosť je však zároveň aj jej slabinou. Robustu totiž často pestujú v nevhodných podmienkach, čoho výsledkom sú zrná podradnej kvality. A to v konečnom dôsledku vrhá zlé svetlo na druh ako taký.

Kávových odrôd je však oveľa viac

Na svete existuje viac ako 120 druhov kávovníkov.

Keď v roku 1890 zdecimovala istá huba viac ako 90 % svetovej produkcie Arabicy, hľadala sa rýchla záchrana, ktorou sa dočasne stala Liberica (Coffeea liberica) z Filipín. Zrná druhu Liberica sú väčšie než ostatné a často asymetrické – sú jediným kávovým zrnom nepravidelného tvaru. Liberica má unikátnu arómu kvetinových a ovocných tónov, plné telo s jemne dymovou chuťou. Podľa niektorých však tento druh vôbec nepripomína kávu, pretože má až príliš drevitú chuť.

Ďalším druhom je Excelsa (Coffea excelsa alebo aj Coffea liberica var. dewevrei), ktorý rastie na vysokých stromoch prevažne v juhovýchodnej Ázii. Jeho zrná majú tvar podobný mandliam. Telom pripomína light roast kávy, no skrýva v sebe aj tóny typické pre tmavšie praženie. Používa sa najmä v blendoch pre extra zvýraznenie chuti a komplexnosti. Aj napriek tomu, že Excelsa láka mnohých kávových fajnšmekrov, predstavuje sotva 7 % svetovej produkcie.

Arabica predstavuje zhruba 75 – 80 % svetovej produkcie kávy. Robusta je druhým najpestovanejším druhom – predstavuje okolo 20 – 25 % svetovej produkcie. A hoci sa môže zdať, že kávový svet je ochudobnený o mnohé ďalšie druhy, je dôležité si uvedomiť, že len samotná Arabica a Robusta nám ponúkajú tak širokú a pestrú paletu aróm a chutí, že sme ju ešte stále nepreskúmali celú. Tak teda, hor sa do objavovania nových chutí!

Vyberte si z našich najpredávanejších káv tú svoju