História kávy – výklad: Čo je káva a odkiaľ sa k nám dostala?

Zamýšľate sa nad tým, aká je história kávy? V priebehu ľudských dejín sa menil význam toho, čo je káva. Bola diabolským nápojom, spirituálnou omamnou látkou či erotickým stimulantom.

Aj napriek mnohým peripetiám sa dnes teší nesmiernej obľube, a to vo všetkých kútoch sveta. Nasledujúce príbehy ilustrujú, aká je história kávy – prinesú krátky výklad a pomôžu vám lepšie pochopiť, čo je káva v očiach rozličných etník a národností naprieč dejinami.

Povesť o káve, kozách a opátovi

Príbeh objavenia a putovania kávy je zrkadlom meniaceho sa sveta. Je to príbeh viery, otrokárstva, pašeráctva, ale aj lásky a komunity. Hoci v jeho časovej línii existujú viaceré medzery, vďaka faktom a nespočetným legendám o káve ich je možné ľahko vyplniť.

Jedna z najstarších a asi aj najznámejších historiek o objavení kávy a jej účinkov siaha až do 9. storočia. Rozpráva príbeh pastiera kôz Chaldiho, ktorý si počas ich pasenia na etiópskych pastvinách všimol, že keď kozy požierajú bobule istého kríka, sú nezvyčajne čulé a aktívne.

Keď sa neskôr Chaldi podelil o svoje poznatky s miestnym opátom, ten dal z listov a bobúľ uvariť prvý kávový výluh a tak sa začala písať história kávy.

Existujú však aj iné verzie tohto príbehu – v jednej z nich opát nevedel, čo je káva. Považoval kávové čerešne za dielo diabla, a tak ich hodil do ohňa. Ani nevedel ako a predurčil, ako bude v budúcnosti vyzerať výroba kávy.

História kávy – výklad, legendy a fakty

Káva ako nápoj bola objavená minimálne pred 1000 rokmi, nikto však nevie povedať s istotou, kde je jej kolíska. Vo všeobecnosti sa verí, že káva prišla do Jemenu a Arábie spolu s africkými otrokmi.

Ešte dávno pred tým, ako sa začala zrnková káva pražiť, mlieť a používať pri príprave dnes už svetoznámeho nápoja, kávové čerešne sa spolu s listami používali pre ich povzbudivé účinky v rôznych odvaroch.

Skutočne raná história kávy sa neustále točí okolo krajín Afriky a Blízkeho východu. V 15. storočí si moslimskí askéti a mystici vyrábali quishr (známy aj ako arabské víno). Išlo o čaj z kávových čerešní, ktorý im vďaka svojim povzbudivým účinkom pomáhal zostať bdelými počas nočných modlitieb.

Orient, kupci a prvá európska kaviareň

Správy o stimulujúcich účinkoch kávy sa začali veľmi rýchlo šíriť, a tak sa otvoril priestor aj pre rôznych obchodníkov. Ľudí zaujímalo predovšetkým to, aké je zloženie kávy a ako prebieha výroba kávy.

Pitie tohto nápoja sa do sveta rozšírilo skôr než jej pestovanie. Bol to práve Orient, konkrétnejšie Arabský polostrov, kde vznikali prvé kaviarne s osobitou atmosférou. Najväčší úspech slávili v Turecku, ale tie najkúzelnejšie vznikali v okolí Mekky a Mediny.

Z Orientu sa neskôr popíjanie kávy dostalo aj do Európy a zvyšku sveta. V Európe bolo priekopníkom Taliansko, konkrétne Benátky, kde v roku 1720 vznikla prvá európska kaviareň Florián, ktorá funguje dodnes.

Príchod kávy do Talianska bol však spočiatku spojený s konfliktami. Cirkev totiž kávu označila za samotné diablovo dielo. Až pápež Clement VIII., ktorý kávu ochutnal, sa rozhodol vyhlásiť ju za pravý kresťanský nápoj. Tu sa história kávy láme. Každý začína chápať, čo je káva a stáva sa masovou komoditou.

Ako sa dostala zrnková káva na naše územie?

Jedna z najstarších zmienok o káve na našom území pochádza od našich českých susedov. Spomína prvú kaviarenskú výbavu, ktorá patrila istému mužovi menom Jiří Deodat a pozostávala z vedra, naberačky a niekoľkých hrnčekov.

Kávu varil doma a s vedrom, v ktorom bola káva zmiešaná s trstinovým cukrom, a putoval s ňou po pražských uliciach. Keď v roku 1714 získal meštianske právo, založil historicky prvú kaviareň v Prahe.

Vznik prvých kaviarní v Bratislave bol silne ovplyvnený životom vo Viedni a Budapešti, ktoré boli centrami spoločenského a intelektuálneho života. V kaviarňach sa stretávali mešťania, umelci, obchodníci a intelektuáli, aby pri dobrej káve diskutovali o aktuálnych a pálčivých témach. Sme si takmer istí, že témou bola aj výroba kávy.

História kávy v neskorších rokoch

V polovici minulého storočia museli byť mnohé kaviarne zatvorené, keďže ich považovali za buržoázny prežitok. Návrat k typickému kaviarenskému životu sa začal až po Nežnej revolúcii a dnes káva opäť prežíva boom. Ten je spojený predovšetkým so vzrastajúcim záujmom ľudí o kvalitne praženú kávu a spoznávanie jej chuťových profilov.

Najznámejšia, najrozšírenejšia a podľa mnohých aj najlepšia zrnková káva je brazílska káva. Čoraz viac ľudí u nás aj vo svete sa začína zaujímať aj o iné druhy zrnkovej kávy.

I keď v popularite chuťových tónov stále prevláda kvalitná zrnková káva s príchuťami orieškov či čokolády, čoraz väčšiu pozornosť začínajú pútať aj africké kávy. Tie sa vyznačujú výraznejšou ovocnosťou.

Vyskúšajte niektorú z našich moderných káv