História kávy: Odkiaľ pochádza a ako sa dostala na Slovensko?

Zamýšľate sa nad tým, aká je história kávy? V priebehu ľudských dejín sa menil význam toho, čo je káva. Bola diabolským nápojom, spirituálnou omamnou látkou či erotickým stimulantom.

Aj napriek mnohým peripetiám sa dnes teší nesmiernej obľube, a to vo všetkých kútoch sveta. Nasledujúce príbehy ilustrujú, aká je história kávy – prinesú krátky výklad a pomôžu vám lepšie pochopiť, čo je káva v očiach rozličných etník a národností naprieč dejinami.

Kto podľa legendy objavil kávu?

Podľa jednej z najznámejších legiend objavil povzbudzujúce účinky kávy etiópsky pastier Kaldi, ktorého príbeh sa údajne odohráva v 9. storočí. Príbeh objavenia a putovania kávy je však aj príbehom viery, obchodu, pašeráctva a komunít. Hoci v jeho časovej línii existujú viaceré medzery, mnohé udalosti dnes poznáme iba prostredníctvom legiend.

Podľa povesti si Kaldi pri pasení kôz na etiópskych pastvinách všimol, že po zjedení bobúľ istého kríka sú jeho zvieratá nezvyčajne čulé a aktívne.

Keď sa neskôr Kaldi podelil o svoje poznatky s miestnym opátom, ten dal z listov a bobúľ pripraviť nálev, ktorý mu mal pomáhať zostať bdelým počas modlitieb.

Existujú však aj iné verzie tohto príbehu – v jednej z nich opát nevedel, čo je káva. Považoval kávové čerešne za dielo diabla, a tak ich hodil do ohňa. Z ohňa sa však podľa legendy začala šíriť príjemná vôňa pražených zŕn.

Kde sa káva začala piť?

Pôvod kávovníka sa spája s Etiópiou, zatiaľ čo prvé spoľahlivejšie historické zmienky o pití kávy pochádzajú z Jemenu z 15. storočia. Presnú cestu, ktorou sa káva rozšírila z východnej Afriky na Arabský polostrov, však historici nedokážu s istotou zrekonštruovať.

Ešte dávno pred tým, ako sa začala zrnková káva pražiť, mlieť a používať pri príprave dnes už svetoznámeho nápoja, kávové čerešne sa spolu s listami používali pre ich povzbudivé účinky v rôznych odvaroch.

Skutočne raná história kávy sa neustále točí okolo krajín Afriky a Blízkeho východu. V 15. storočí si moslimskí askéti a mystici vyrábali quishr (známy aj ako arabské víno). Išlo o čaj z kávových čerešní, ktorý im vďaka svojim povzbudivým účinkom pomáhal zostať bdelými počas nočných modlitieb.

Od Orientu k prvým európskym kaviarňam

Káva sa z arabského sveta postupne rozšírila do Európy prostredníctvom obchodníkov, pričom významnú úlohu zohrali Benátky. Prvé európske kaviarne začali vznikať v 17. storočí. Ľudí zaujímalo predovšetkým to, aké je zloženie kávy a ako prebieha výroba kávy.

Pitie tohto nápoja sa do sveta rozšírilo skôr než jej pestovanie. Bol to práve Orient, konkrétnejšie Arabský polostrov, kde vznikali prvé kaviarne s osobitou atmosférou. Najväčší úspech slávili v Turecku, ale tie najkúzelnejšie vznikali v okolí Mekky a Mediny.

Z Orientu sa neskôr popíjanie kávy dostalo aj do Európy a zvyšku sveta. V Európe bolo priekopníkom Taliansko, konkrétne Benátky, kde v roku 1720 vznikla prvá európska kaviareň Florián, ktorá funguje dodnes.

Príchod kávy do Talianska bol však spočiatku spojený s konfliktami. Cirkev totiž kávu označila za samotné diablovo dielo. Až pápež Clement VIII., ktorý kávu ochutnal, sa rozhodol vyhlásiť ju za pravý kresťanský nápoj. Tu sa história kávy láme. Každý začína chápať, čo je káva a stáva sa masovou komoditou.

Ako sa káva rozšírila na Slovensku a v Čechách?

Na územie dnešného Slovenska sa káva dostala už v 17. storočí a rozvoj prvých kaviarní v Bratislave neskôr ovplyvnila najmä viedenská kaviarenská kultúra. Z Čiech sa zachoval aj príbeh Jiřího Deodata, ktorý začiatkom 18. storočia predával kávu v pražských uliciach s jednoduchou výbavou pozostávajúcou z vedra, naberačky a niekoľkých hrnčekov.

Kávu varil doma a s vedrom, v ktorom bola káva zmiešaná s trstinovým cukrom, a putoval s ňou po pražských uliciach. Keď v roku 1714 získal meštianske právo, založil historicky prvú kaviareň v Prahe.

Vznik prvých kaviarní v Bratislave bol silne ovplyvnený životom vo Viedni a Budapešti, ktoré boli centrami spoločenského a intelektuálneho života. V kaviarňach sa stretávali mešťania, umelci, obchodníci a intelektuáli, aby pri dobrej káve diskutovali o aktuálnych a pálčivých témach. Sme si takmer istí, že témou bola aj výroba kávy.

Ako sa vyvíjala kaviarenská kultúra na Slovensku?

Kaviarenská kultúra na Slovensku prešla v 20. storočí výraznými zmenami, keď počas socializmu mnohé tradičné kaviarne zanikli alebo stratili svoju pôvodnú podobu. Po Nežnej revolúcii v roku 1989 sa kaviarenský život začal postupne obnovovať a dnes káva opäť prežíva boom. Ten je spojený predovšetkým so vzrastajúcim záujmom ľudí o kvalitne praženú kávu a spoznávanie jej chuťových profilov.

Najznámejšia, najrozšírenejšia a podľa mnohých aj najlepšia zrnková káva je brazílska káva. Čoraz viac ľudí u nás aj vo svete sa začína zaujímať aj o iné druhy zrnkovej kávy.

I keď v popularite chuťových tónov stále prevláda kvalitná zrnková káva s príchuťami orieškov či čokolády, čoraz väčšiu pozornosť začínajú pútať aj africké kávy. Tie sa vyznačujú výraznejšou ovocnosťou.

Vyskúšajte niektorú z našich moderných káv