Stručná história kávy: ako kávové zrná ohúrili svet

V priebehu ľudskej histórie bola káva diabolským nápojom, spirituálnou omamnou látkou či erotickým stimulantom. Aj napriek mnohým peripetiám sa dnes teší nesmiernej obľube, a to vo všetkých kútoch sveta.

Povesť o káve, kozách a opátovi

Príbeh objavenia a putovania kávy je akýmsi zrkadlom meniaceho sa sveta – je to príbeh viery, otrokárstva, pašeráctva, ale aj lásky a komunity. Hoci v jeho časovej línii existujú viaceré medzery, vďaka faktom a nespočetným legendám o káve ich je možné ľahko vyplniť.

Jedna z najstarších a asi aj najznámejších historiek o objavení kávy a jej účinkov siaha až do 9. storočia. Rozpráva príbeh pastiera kôz Chaldiho, ktorý si počas ich pasenia na etiópskych pastvinách všimol, že keď kozy požierajú bobule istého kríka, sú nezvyčajne čulé a aktívne.

Keď sa neskôr Chaldi podelil o svoje poznatky s miestnym opátom, ten dal z listov a bobúľ uvariť prvý kávový výluh. Existujú však aj iné verzie tohto príbehu – v jednej z nich opát považoval kávové čerešne za dielo diabla, a tak ich hodil do ohňa. V inej boli zas bobule natoľko horké, že ich opát s nechuťou hodil do pahreby, a tak vznikla prvá pražená káva.

Od legiend k faktom: kde sa vzali kávové zrná?

Káva ako nápoj bola objavená minimálne pred 1000 rokmi, nikto však nevie povedať s istotou, kde je jej kolíska. Vo všeobecnosti sa verí, že káva prišla do Jemenu a Arábie spolu s africkými otrokmi.

Ešte dávno pred tým, ako sa začali kávové zrná pražiť, mlieť a používať pri príprave dnes už svetoznámeho nápoja, kávové čerešne sa spolu s listami používali pre ich povzbudivé účinky v rôznych odvaroch.

V 15. storočí si zasa moslimskí askéti a mystici vyrábali quishr (známy aj ako „Arabské víno“). Išlo o čaj z kávových čerešní, ktorý im vďaka svojim povzbudivým účinkom pomáhal zostať bdelými počas nočných modlitieb.

Orient, kupci a prvá európska kaviareň

Správy o stimulujúcich účinkoch kávy sa začali veľmi rýchlo šíriť, a tak sa otvoril priestor aj pre rôznych obchodníkov. Pitie kávy sa do sveta rozšírilo skôr než jej pestovanie. Bol to práve Orient, konkrétnejšie Arabský polostrov, kde vznikali prvé kaviarne s osobitou atmosférou. Najväčší úspech slávili v Turecku, ale tie najkúzelnejšie vznikali v okolí Mekky a Mediny.

Z Orientu sa neskôr popíjanie kávy dostalo aj do Európy a zvyšku sveta. V Európe bolo priekopníkom Taliansko, konkrétne Benátky, kde v roku 1720 vznikla prvá európska kaviareň Florián, ktorá funguje dodnes.

Káva je taký lahodný nápoj… mali by sme diabla preľstiť tým, že ju pokrstíme. – pápež Clement VIII.

Príchod kávy do Talianska bol však spočiatku spojený s konfliktami. Cirkev totiž kávu označila za samotné diablovo dielo a až pápež Clement VIII., ktorý kávu ochutnal, sa rozhodol vyhlásiť ju za pravý kresťanský nápoj.

Ako sa dostali kávové zrná na naše územie?

Jedna z najstarších zmienok o káve na našom území pochádza od našich českých susedov. Spomína prvú kaviarenskú výbavu, ktorá patrila istému Arabovi menom Jiří Deodat a pozostávala z vedra, naberačky a niekoľkých hrnčekov. Kávu varil doma a s vedrom, v ktorom bola káva zmiešaná s trstinovým cukrom, putoval po pražských uliciach. Keď v roku 1714 získal meštianske právo, založil historicky prvú kaviareň v Prahe.

Vznik prvých kaviarní v Bratislave bol silne ovplyvnený životom vo Viedni a Budapešti, ktoré boli centrami spoločenského a intelektuálneho života. V kaviarňach sa stretávali mešťania, umelci, obchodníci a intelektuáli, aby pri dobrej káve diskutovali o aktuálnych a pálčivých témach.

Postavenie kávy v novodobej histórii

V polovici minulého storočia museli byť mnohé kaviarne zatvorené, nakoľko sa považovali za buržoázny prežitok. Návrat k typickému kaviarenskému životu sa začal až po nežnej revolúcii a dnes káva opäť prežíva boom. Ten je spojený predovšetkým so vzrastajúcim záujmom ľudí o kvalitne praženú kávu a spoznávanie jej chuťových profilov.

Hoci k najznámejším dnes patrí najmä brazílska káva, čoraz viac ľudí u nás aj vo svete sa začína zaujímať aj o iné druhy kávy. I keď v popularite chuťových tónov stále prevláda karamelová káva či oriešková káva, čoraz väčšiu pozornosť začínajú pútať aj africké kávy, ktoré sa vyznačujú výraznejšou ovocnosťou.

Chceli by ste takú kávu ochutnať aj vy?

Tak vyskúšajte niektorú z našich ovocnejších singloviek.