Slovenský „turek“ verzus tradičná turecká káva

„Turek“ – kávová klasika generácie našich rodičov a starých rodičov. V čom sa však líši od tradičnej tureckej kávy a ako si ju správne pripraviť?

Ako Turci káve podľahli…

Príbeh tureckej kávy sa začal písať už v 16. storočí, kedy dvaja sýrski obchodníci po prvý raz priniesli kávové zrná do Istanbulu. Káva sa vďaka svojej lahodnej aróme a výraznej chuti veľmi rýchlo stala fundamentálnou súčasťou rozsiahlych obradov Osmanského dvora a neskôr aj každodenného života bežných ľudí.

Kahve, čo v preklade znamená „omamný nápoj“, sa v Turecku stala tak významnou, že v niektorých domoch boli špeciálne miestnosti určené na jej konzumáciu. Popularita kávy medzi ľuďmi bola v istom období dokonca taká veľká, až sa sultánov dvor začal obávať, že oponenti budú pri šálke kávy kritizovať vládu a formovať opozíciu. Aj preto istý čas platil prísny zákaz jej konzumácie a navštevovania kaviarenských domov.

Ako sa pripravuje pravá turecká káva?

Tradičná turecká káva sa pripravuje na horúcich uhlíkoch či piesku, prípadne priamo na ohni v špeciálnej kanvičke zvanej džezva (z orig. cezve). Známe sú však aj označenia ibrik, briki, rakwa, finjan či kanaka. Ide o medenú kanvičku s cínovým povrchom, ktorá má špecifický tvar hrušky – široké dno a zúžené hrdlo – a dlhú rúčku.

Káva sa pred prípravou namelie celkom na jemno – hrúbkou pripomína hladkú múku či kakaový prášok – a varí sa v kanvičke spolu s vodou, prípadne aj cukrom či rôznymi koreninami, ako sú kardamón, masticha či ambra. Dôležité pritom je, aby sa varila pomaly a ešte pred zovretím odstavila z ohňa.

Keďže sa tradičná turecká káva nefiltruje, zvyšky jemne namletej kávy sa do šálky dostávajú počas servírovania a pred konzumáciou sa nechajú usadiť na jej dno. Správne pripravená káva má výraznú, horko-sladkú chuť, hustú textúru a krásne vysokú penu. Takto pripravená káva sa podáva v malých šálkach a pije čistá, teda bez mlieka či smotany. Bežné nie je ani následné pridávanie cukru – ten sa spolu s koreninami pridáva do vody ešte pred samotným varením kávy.

Chutnú tureckú kávu si viete pripraviť aj doma

Hoci je tradičná turecká káva populárna predovšetkým vo východnej Európe a na Strednom východe, pripraviť si ju môžete aj doma, a to aj vtedy, keď nemáte originálnu džezvu. Na jej prípravu vám poslúži aj menší hrnček či kastrólik s dlhou rúčkou. Poďme teda na to:

1. Do džezvy či kastrólika si nalejte vodu – jej množstvo určíte podľa vami žiadaného objemu nápoja a preferovanej chuti. Na prípravu kávy pre 1 osobu, môžeme do džezvy naliať 50 až 100 mililitrov vody.

2. Kávu – cca 6 – 7 gramov si pomeľte na veľmi jemno a pridajte ju do vody spolu s cukrom, prípadne obľúbenými koreninami. Všetko spolu riadne premiešajte, aby sa cukor rozpustil a jednotlivé chute prepojili. Neskôr už kávu nemiešajte.

3. Takto pripravenú kávu dajte na oheň, prípadne platničku a pomaly varte. Kávu nikdy nenechávajte bez dohľadu, mohla by vám vykypieť.

4. Po pár minútach sa hladina kávy v džezve začne dvíhať a spolu s ňou aj vytvárať jemná pena – ide o signál, že káva je hotová. Veľmi dôležité je kávu včas odstaviť z ohňa – musí to byť tesne pred jej zovretím.

5. Časť kávy odlejte do šálky a ak chcete ešte krajšiu penu, celý proces varenia znovu zopakujte. Zvyšok kávy následne pomaličky vlejte do šálky a nechajte penu vystúpiť na povrch.

6. Takto pripravenú kávu už nemiešajte a rovno podávajte, pred konzumáciou však ešte chvíľku počkajte, aby sa čiastočky mletej kávy stihli usadiť na dno šálky. Nazdravie!

Turek ≠ turecká káva

Možno to bude znieť kruto, no tradičná turecká káva nemá nič spoločné s „tradičným“ slovenským turkom. Hoci si dnes dokážeme v domácich podmienkach pripraviť skutočne chutnú a zdraviu prospešnú kávu či už cez automatický kávovar, French press, Aeropress alebo V60ku, mnohí Slováci zostávajú aj naďalej verní klasickému turkovi. A pritom je toľko dôvodov, prečo ho nepiť!

Klasický slovenský turek sa zvyčajne pripravuje zo zmesi Arabicy a Robusty, v ktorej však má káva Arabica len veľmi slabé zastúpenie. Väčšinou sa pritom jedná o zmesi podpriemernej kvality. Navyše, káva je často skladovaná v mletom stave, čo jej čerstvosti a chuti tiež veľmi neprospieva.

Ďalšou, azda najväčšou chybou je samotná príprava a konzumácia. Turek sa zvyčajne pripravuje tak, že káva sa zaleje vriacou vodou, čím sa zničí všetka jej chuť. Ideálne je nechať vodu trochu vychladnúť na cca 96 °C a až následne ňou kávu zaliať. Veľkou chybou tiež je, že sa kávový grunt necháva na dne hrnčeka lúhovať príliš dlho – často aj niekoľko hodín. Káva by sa pritom mala lúhovať maximálne 3-4 minúty.

Práve nesprávna príprava a dlhé lúhovanie stoja za častými zažívacími problémami, ktoré sa s turkom spájajú. Ak totiž necháme kávu lúhovať v horúcej vode príliš dlho, začnú sa z nej uvoľňovať nežiaduce látky a prebytočný kofeín, čo v konečnom dôsledku spôsobuje mnohým kávičkárom žalúdočné ťažkosti. Pri tradičnej tureckej káve jemné zložky gruntu neprekážajú – pretože sa káva podáva v malých šálkach a hneď po servírovaní sa aj vypije.

Zdravá alternatíva k slovenskému turkovi

Zvyk je železná košeľa, no ak si chcete i naďalej vychutnávať svoju obľúbenú šálku kávy bez výraznejších zmien, odporúčame z klasickej zalievanej prejsť na French press. Stačí, ak si kávu tesne pred prípravou nameliete, zalejete horúcou (nie vriacou!) vodou a po pár minútach jednoduchým stlačením piesta precedíte. Chutná a zároveň i zdravá káva je na svete.

Odporúčame na tureckú kávu