Šálka čerstvo pripravenej kávy je symbolom pohody a relaxu. Málokto si však počas jej pitia uvedomí, koľko práce je za ňou skutočne skrytej. Zber kávy na plantážach prebieha dvoma hlavnými spôsobmi – selektívne, keď sa ručne zbierajú iba zrelé čerešne, alebo pásovo, keď sa úroda zbiera naraz, ručne či pomocou strojov.
Ako prebieha zber kávy a aké metódy sa používajú?
Zber kávy prebieha dvoma hlavnými spôsobmi: selektívnym zberom, pri ktorom sa vyberajú iba zrelé kávovníkové čerešne, a pásovým zberom, pri ktorom sa plody zbierajú naraz bez ohľadu na stupeň zrelosti. Oba spôsoby sa líšia náročnosťou, nákladmi aj vplyvom na kvalitu výslednej kávy.
Pre mnohých sú kávové plantáže spojené najmä s nádhernými prírodnými scenériami. Pravda je však taká, že život na plantážach je predovšetkým o tvrdej a náročnej práci, ktorá nikdy nekončí. Aby mal človek reálnu predstavu o hodnote potraviny, musí vedieť, ako sa vyrába či pestuje.

Čo je selektívny zber kávy a ako prebieha?
Selektívny zber kávy (selective harvesting) je tradičná metóda ručného zberu, pri ktorej sa z kávovníkov vyberajú iba zrelé čerešne. Pracovník teda fyzicky obchádza každý jeden kávovník na plantáži a do koša zberá len tie čerešne, ktoré už dozreli. Nezrelé čerešne naďalej necháva na kríku a zozbiera ich neskôr, keď nadíde ich čas.
Mohlo by vás tiež zaujímať: Keď za silnou kávou stojí silný príbeh
Zberač popri zbere kontroluje aj prezreté čerešne, ktoré buď necháva na kávovníku alebo ich zozbiera a uloží do oddelených nádob. Keď má zberač kôš plný, úrodu vysype do veľkej zbernej nádoby a na konci dňa sa celá úroda pretriedi od rôznych úlomkov a nečistôt, ktoré sa k čerešniam omylom dostali pri zbere. Následne sa takto očistené čerešne odvážia a peniaze sa rozdelia medzi jednotlivých zberačov.

Tento typ zberu sa teda opakuje častejšie – zvyčajne každých 8 až 10 dní – a trvá dovtedy, kým majiteľ farmy nepovie, že už zbierať netreba. Keďže je tento druh zberu náročný na čas aj pracovnú silu, je aj drahší a používa sa primárne na zber tých najlepších arabica káv.
Aké sú výhody selektívneho zberu?

Hlavné nevýhody selektívneho zberu

Čo je pásový zber kávy a ako prebieha?
Pásový zber (strip harvesting) je v podstate masový zber, pri ktorom sa zbierajú všetky kávovníkové čerešne naraz bez ohľadu na stupeň ich zrelosti. Tento spôsob sa využíva najmä pri káve robusta, ale aj pri arabice, napríklad na plantážach v Brazílii. Pásový zber je možné robiť troma spôsobmi: manuálne, mechanicky či pomocou ťažkej techniky.
Mohlo by vás tiež zaujímať: V čom sa skrýva čaro thajskej kávy?
Pri manuálnom pásovom zbere sa na zem pod kávovníky rozprestrú veľké plachty, na ktoré sa úroda zhadzuje. V tomto prípade zberač chytí vetvu kávovníka pri kmeni a smerom ku koncu ju rukami „češe“, a tak manuálne zhadzuje čerešne na plachtu.

Mechanický pásový zber je podobný tomu manuálnemu, len s tým rozdielom, že zberač používa tzv. derricadeiras, teda veľké viacčepeľové nožnice na rúčke. Pri zbere tieto čepele vibrujú, a tak z kávovníka zhadzujú čerešne na plachty pod nimi. Pri oboch týchto metódach sa po skončení zberu úroda odváži a robotníci sú odmenení podľa jej váhy alebo objemu.
Zber mechanickým kombajnom už nemá s ručným zberom nič spoločné. Ide o ťažkú techniku, ktorá sa začala používať v skorých 70. rokoch 20. storočia. Pri zbere sa využívajú rotujúce a vibrujúce kefy, ktoré čerešne zhadzujú do zberných nádob. Tieto stroje je možné aj nakalibrovať tak, aby sa znížil zber nezrelých čerešní.

Zvyčajne sa upraví rotačné a vibračné tempo, prípadne aj rýchlosť samotného kombajnu prechádzajúceho medzi riadkami plantáže. Pomerne časté je aj nastavovanie zberných kief. Tie sa napríklad ponechajú iba v hornej časti stroja, a tak sa zberá len vrchná, zrelšia úroda. O niekoľko dní sa zasa zberá zvyšná úroda položená na spodných vetvách kávovníkov.
V čom spočívajú výhody pásového zberu?

Pásový zber kávy má aj svoje nevýhody

Od čoho závisí výber spôsobu zberu kávy?
Výber spôsobu zberu kávy závisí najmä od typu plantáže, terénu, dostupnosti pracovnej sily a požadovanej kvality úrody. Dôležitú úlohu zohrávajú aj pestovaný druh kávy, jej dozrievanie, náklady a možnosti následného spracovania kávovníkových čerešní.
Historicky prevláda selektívny zber, avšak v regiónoch s nízkym počtom vidieckeho obyvateľstva či s celkovo vyššími mzdami, akými sú napríklad Brazília či Havaj, sa celkom logicky začali viac presadzovať niektoré formy mechanizovaného zberu.

Aj napriek tomu je však vo väčšine krajín úroda ešte stále zberaná ručne, teda v ľudsky náročných a intenzívnych procesoch. Priemerne dokáže jeden zberač zozbierať 45 až 90 kg čerešní za deň. Z nich sa však získa len niečo okolo 20 % zelenej kávy, teda cca 9 až 18 kg zŕn určených na praženie.
Keď si uvedomíme, že káva je jednou z najvýznamnejších poľnohospodárskych komodít v medzinárodnom obchode a podľa FAO poskytuje obživu až 25 miliónom farmárov a ich rodinám, až vtedy zistíme jej skutočnú hodnotu. Skúsme si na to spomenúť vždy, keď si budeme vychutnávať šálku našej obľúbenej kávy.
Čo vás zaujíma o zbere kávy – otázky
-
Kedy prebieha zber kávy v jednotlivých krajinách?
Zber kávy prebieha v rôznych obdobiach roka v závislosti od krajiny, podnebia a nadmorskej výšky. Napríklad v Brazílii sa arabica zbiera prevažne od mája do septembra, zatiaľ čo v Etiópii prebieha hlavná zberová sezóna približne od októbra do januára. Niektoré pestovateľské regióny majú dokonca dve úrody ročne.
-
Ako spoznať zrelé kávovníkové čerešne?
Zrelé kávovníkové čerešne majú najčastejšie sýtočervenú alebo žltú farbu, podľa odrody kávovníka. Ich dužina je mäkšia a sladšia než pri nezrelých zelených plodoch. Správna zrelosť je dôležitá pre dosiahnutie vyváženej chuti a kvality výslednej kávy.
-
Koľko rokov trvá, kým kávovník prinesie prvú úrodu?
Kávovník zvyčajne začína prinášať prvú úrodu približne 3 až 4 roky po výsadbe. Presný čas závisí od druhu kávovníka, odrody a pestovateľských podmienok. Do obdobia plnej produktivity sa rastlina dostáva postupne, spravidla po ďalších niekoľkých rokoch.
-
Čo sa deje s kávovníkovými čerešňami po zbere?
Po zbere sa kávovníkové čerešne triedia a následne spracúvajú, najčastejšie suchou, mokrou alebo medovou metódou (honey process). Jednotlivé metódy sa líšia spôsobom odstraňovania dužiny, fermentácie a sušenia. Po vysušení a ďalšom spracovaní sa získava zelená káva pripravená na skladovanie, export a neskoršie praženie.
-
Dá sa využiť aj dužina kávovníkových čerešní?
Áno, dužina a šupky kávovníkových čerešní sa môžu po spracovaní a usušení využiť na prípravu nápoja nazývaného cascara. Ten svojou chuťou pripomína skôr ovocný čaj než klasickú kávu. Zvyšné časti plodov sa môžu využívať aj na kompostovanie či výrobu organických hnojív.




